Menu
Dnes má meniny: Slavomír Zajtra: Vojtech

Príbeh chudobného chlapca z Pažite Doporučený

Nebolo to ľahké detstvo pre neho, veď ako trojročnému mu postupne do jedného roka umreli obaja rodičia.

Jeho otec bol takisto futbalista, ktorý hrával za ŠK Hlohovec (foto 1). Do svojich 15 rokov bol postupne v troch náhradných rodinách. Práve v tých časoch sa formovali jeho ľudské, ale aj futbalové vlastnosti. Jeho najbližšou rodinou mu okrem bratov, ktorých však často nevidel, bolo len kožené zošívané čudo, ktoré rád denno-denne naháňal po hlinených uliciach Pažite, terajšej Nitrianskej ulice. Približne v 10 rokoch ale utrpel vážne poranenie oka. Keďže nikdy naozaj nepoznal, aké je to mať niekoho takého ako sú rodičia, niekoho na koho sa dá vždy obrátiť, tak strach zdôveriť sa s týmto problémom vyústil až do straty zraku na ľavom oku. Práve tento hendikep mu v dospelom veku nedovolil prestúpiť do 1. ligy, aj keď reálny záujem o jeho futbalové služby mali rôzne mužstvá ako bratislavský Inter a Slovan, či Trnava.

Po celú jeho futbalovú kariéru mu však srdiečko bilo pre jeden klub - Slovan Hlohovec. Ako opora zadných radov, aj napriek svojmu zdravotnému hendikepu, vynikal prehľadom v hre, hráčskou inteligenciou. Správal sa vždy totiž ako veľký elegán. Bol organizátorom defenzívy mužstva, výborný hlavičkár (foto 2), neustále ctil hru fair-play. Paradoxne na obrancu bol aj veľmi úspešný realizátor pokutových kopov. Všade, kde prišiel, od Západoslovenskej oblasti až po Slovenskú národnú ligu, našiel ľudí, kamarátov, výborných spoluhráčov, ktorým dôveroval či už na ihrisku alebo mimo neho. Bol priamy, kamarátsky. Vedel sa zabávať. Jednoducho správny chlap do každej partie.

Ľudia v Hlohovci vždy milovali futbal a v tých časoch sa veru bolo na čo pozerať. Hlohovec patril medzi tradičné mužstvá 1. Slovenskej národnej ligy (foto 3). Spomedzi všetkých zápasov si však fanúšikovia a pamätníci zapamätali hlavne zápas medzi Hlohovcom a reprezentáciou vtedajšej ČSSR. Tí si Hlohovčanov vybrali ako sparing partnera pred odletom na futbalové ME do Belehradu. A som si istý, že všetci dobre vieme, že v Belehrade sme sa stali majstrami Európy my! No v Hlohovci „čuduj sa svete“ prehrali pred zaplnenými tribúnami spomínaný veľmi kvalitný zápas 3:2!!! (foto 4). Možno aj preto sa stal Ladislav Rácik st. v Hlohovci verejne známym. V tom čase sa jeho popularita prejavila aj cenou na vyhodnotení najlepších športovcov Hlohovca, ktorú moderoval známy futbalový komentátor Karol Polák (foto 5).

Ako deti sme si chvíle s ním užívali naplno, pretože ich bolo pomenej. Futbalu obetoval svoje najkrajšie roky života. Preto aj čas strávený s rodinou sa musel prispôsobiť jeho možnostiam. Bol nám dobrým otcom a našej obetavej mame dobrým manželom. Napriek časovej tiesni nás brával so sebou na tréningy, zápasy a občas aj na sústredenia. Ak mal počas súťaže voľno, trávili sme ho často na prechádzkach v Zámockom parku alebo na rybačke pri Váhu, či pri Dunaji. Pri jednej z týchto rybačiek sa najstarší syn Ladislav pošmykol a spadol do vody. Otec ho však vytiahol, keďže voda bola hlboká a on ešte nevedel plávať. Určite mu vtedy zachránil život. No následne pridal aj pár na zadok. Čo sa týka prechádzok, bolo to pre nás ako malé deti veľmi zaujímavé. Kam sme sa pohli, stále niekto zdravil otca alebo otec niekoho. A my, sme sa samozrejme museli pridať. Keď sme sa ho spýtali, či sa pozná s celým Hlohovcom odpovedal: ,,Nie, iba skoro s celým.“

Po skončení aktívnej činnosti hráča svoje nadobudnuté skúsenosti zúročil ako futbalový tréner. Pôsobil v Leopoldove, Červeníku, Dvorníkoch, Bojničkách a taktiež v oboch kluboch v Hlohovci: Mier Hlohovec (predchodca Peterčanu Hlohovec) a Slovan Hlohovec „B“ a dorast. Aj keď sa jednalo o mužstvá nižších súťaží, vždy od hráčov vyžadoval perfektne odvedenú prácu, disciplínu, dodržiavanie základnej futbalovej taktiky. Proste to, na čo bol naučený ako hráč aj on. Týmto si u futbalových laikov získal aj neprajníkov, no u ľudí, ktorí futbalu skutočne rozumeli, si získal naopak úctu a uznanie. A ak bolo potrebné, ani po svojej 40-tke neváhal nastúpiť do zápasu.

Keď ukončil svoju futbalovú kariéru, relaxom mu bola chalupa v blízkosti Hlohovca, kde s mamou a nami ako deťmi trávil celé víkendy. Vždy si prial, že na dôchodku tam budú spolu celú chalupársku sezónu. Pribúdajúce zdravotné problémy mu to však už nedovolili. Mal svoju broskyňu, ktorá mala veľmi chutné plody, no každoročná úroda by sa dala spočítať na prstoch jednej ruky. Aj napriek námietkam, aby ju vyťal, bol neoblomný a veril, že raz zarodí. Tento rok jeho broskyňa naozaj zarodila a úroda sa rátala v kilogramoch. Posledné týždne sme pri pohľade na ňu dúfali, že z nej ešte ochutná. Žiaľ, chýbalo mu k tomu len pár dní…

J. Kuča: ,,Odišiel mi kamarát, športovec, výborný futbalista, s ktorým som hrával dlhé roky za Slovan Hlohovec. Laco začal hrať za mužov veľmi mladý, ešte ako dorastenec. (Bol totižto veľmi talentovaný) Bol to dobrý kamarát a dobrý človek.“

Na futbale je krásne to, že sa máš stále čo nové učiť, zdokonaľovať sa. A keď sa to už konečne všetko naučíš – musíš skončiť, lebo si starý.“ Ladislav Rácik st.

Radi by sme sa touto cestou poďakovali všetkým, ktorí sa prišli s otcom rozlúčiť, ako aj tým, ktorí prísť chceli, ale v tomto čase dovoleniek nemohli. Budeš nám vždy veľmi chýbať! Ladislav Rácik st. navždy odišiel do futbalového neba.

foto 6 - zľava horný rad: Ladislav Belanský, František Trnény, Elemír Frťala, Viliam Križan, Viliam Stankovič, Ladislav Rácik, zľava dolný rad: Jozef Kadlečík, Jozef Kuča, Gejza Meliš, František Solčanský, Jozef Masnica

Napíšte komentár

návrat hore

Fraštacké noviny

  • Dvojtýždenník o živote v Hlohovci a okolí.

  Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií akýmkoľvek spôsobom bez súhlasu vydavateľa je zakázané.

Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.