Menu
Dnes má meniny: Izabela Zajtra: Radúz

VLČIE HORY STÁLE NEBEZPEČNÉ Doporučený

Skládka Vlčie hory je stále otvorený problém v hlohoveckom chotári. Ani po ukončení niekoľkomesačného policajného zásahu a zaistení dôkazového materiálu o porušovaní všetkých možných pravidiel o prevádzkovaní skládky nie je areál uzatvorený. Ale nielen Hlohovec, aj mestá ako Gbely či Pezinok majú problémy s neuzavretými skládkami ohrozujúcimi okolie a obyvateľov. V piatok 5. októbra o tomto probléme informoval na tlačovej konferencii v bratislavskom Dome novinárov primátor mesta Miroslav Kollár spolu s kolegami z Gbelov a Pezinka a advokátkou Zuzanou Čaputovou, ktorá momentálne zastupuje mesto Gbely, v minulosti zastupovala Pezinčanov v boji proti skládke a pred rokom 2014 spolupracovala pri riešení problému hlohoveckej skládky aj so súčasným hlohoveckým primátorom.

Tlačová konferencia sa začala incidentom so známym youtuberom a možným prezidentským kandidátom Martinom Daňom, po jeho strete s organizátormi tlačovky sa konflikt skončil až príchodom policajných hliadok.

V súvislosti s problémom neuzatvorených skládok Zuzana Čaputová uviedla, že zvažujú „podanie sťažnosti na Európsku komisiu práve pre porušenie ustanovení smernice o skládkach odpadov“. Rezort životného prostredia totiž nedostatočne kontroluje, či majú prevádzkovatelia skládok odpadu dostatok financií na ich rekultiváciu a zrušenie. Prevádzkovatelia skládok síce majú zákonnú povinnosť takýto fond vytvárať, ale najmä tí - menej seriózni, po ktorých ostávajú najväčšie environmentálne záťaže, túto povinnosť ignorujú. To je jeden z problémov, prečo sa nevyužívané skládky neuzatvárajú a nerekultivujú.

Peniaze na rekultiváciu na Vlčích horách vo fonde nie sú

A takáto situácia je podľa všetkého aj v Hlohovci. Peniaze vo fonde na rekultiváciu tejto skládky, ktorý mal vytvárať prevádzkovateľ skládky, evidentne nie sú a po štyroch či piatich vlastníckych zmenách v spoločnosti prevádzkujúcej skládku sa súčasný majiteľ spodnej časti areálu, v ktorej je administratívna budova a bývalý sklad nebezpečného odpadu tvári, že s problematickou skládkou komunálneho odpadu, v ktorej sa našlo aj množstvo nebezpečného odpadu, už nemá nič spoločné.

Ministerstvo životného prostredia sa dnes síce intenzívne venuje problému uzatvárania skládok a riešeniu problémových skládok. Okrem toho, že v spolupráci s políciou začali odhaľovať korupčné správanie na niektorých okresných úradoch v minulosti, vďaka čomu mohli neseriózni prevádzkovatelia skládok porušovať zákony (aktuálne sa udiala opakovaná razia v Bratislave), v septembri v parlamente prešiel prvým čítaním takzvaný protiskládkový balíček. Súčasťou neho je aj to, že finančnú rezervu bude musieť mať prevádzkovateľ skládky povinne uloženú na osobitnom účte v Štátnej pokladnici a nie v komerčnej banke, ako to bolo doteraz. Vydanie tejto finančnej rezervy bude možné iba so súhlasom ministerstva alebo ním poverenej organizácie.

To už však nevyrieši fakt, že fond na rekultiváciu skládok v areáli Vlčích hôr zrejme neexistuje. Navyše v spomínanom bývalom sklade nebezpečného odpadu vyrástol komín a bola zložená neznáma technológia, ktorej reálne využitie je otázne. Najmä v situácii, keď v súčasnosti nemá prevádzkovateľ areálu povolenie na žiadnu činnosť v odpadovom hospodárstve v areáli.

Ako sa vyvíjala situácia na Vlčích horách?

Hlohovec - slobodné kráľovské mesto v zajatí naskládkovaného nebezpečného odpadu. Taká je dnešná situácia na skládke Vlčie hory. Mesto, ktoré na jednej strane obteká Váh, z druhej strany vykúka ožívajúci zámok, z ďalšej strany sa rozliehajú vinice s kúskom vinárskej histórie. A nielen to. No z jednej strany číha na mesto environmentálna hrozba. Vlčie hory. Skládka s tonami nebezpečného odpadu. S možným negatívnym vplyvom na ovzdušie a ohrozené sú aj vodné zdroje.

Táto skládka bola nie raz aj pod drobnohľadom štátnych orgánov. V jej areáli sa takisto nieraz uskutočnila rozsiahla policajná akcia. Podozrenia sa potvrdili - Policajný zbor Slovenskej republiky na sociálnych sieťach uviedol, že v obrovskom areáli sa našli chemické látky, azbest, tony odpadkov a nekonečné množstvo nebezpečných látok. Skládka strpčuje život nielen obyvateľom, ale aj tým, ktorí sa snažia skládku doslova “upratať.“ Pripomeňme si posledné dôležité momenty, ktoré sa týkajú skládky a o ktorých už informoval aj primátor mesta Miroslav Kollár.

Najdlhšie zaisťovanie dôkazov v histórii Policajného zboru SR

V dňoch 4. – 6. júna 2018 prebehol na skládke Vlčie hory zásah environmentálnej kriminálky z prezídia policajného zboru Slovenskej republiky, ku ktorému boli prizvaní od Okresného úradu, Slovenskej inšpekcie životného prostredia či Kontrolné chemické laboratória (KCHL) a ďalší špecialisti. Počas troch dní zobrali a zaistili niekoľko sto vzoriek dôkazov, ktoré budú v najbližších týždňoch a mesiacoch analyzované (neskôr sa na skládku vrátili a zaisťovali ďalšie dôkazy niekoľko týždňov). Ako uviedol primátor mesta Miroslav Kollár, v dôsledku nie rovnakého prístupu všetkých štátnych orgánov, ktoré na to majú oprávnenie, sa nepodarilo uzatvoriť areál už po minulom zásahu v roku 2015, čoho dôsledkom bolo, že sa približne dva a pol roka na skládku naďalej vozil odpad napriek to mu, že spoločnosť, ktorá mala skládku v prevádzke už nemala platné žiadne povolenia na ktorúkoľvek zo skládok, ktoré tam sú. Podľa slov primátora, „najakútnejšie ohrozenie predstavovalo niekoľko sto tisíclitrových barelov s neznámymi nebezpečnými odpadmi, ktoré sa pracovníci príslušných orgánov zúčastnených na zásahu rozhodli neotvoriť z bezpečnostných dôvodov.“ Po skončení zásahu na skládke ďalej primátor informoval – po tom, čo 6. júna odtiaľ odišla kriminálka, že sa pýtal, kto zabezpečí uzavretie a stráženie areálu - minimálne tých spomínaných barelov s nebezpečným odpadom? No do dnešného dňa niet serióznej jednoznačnej legitímnej odpovede. Zároveň ďalej dodal, „skládka totižto nie je uzavretá, ale bola odovzdaná prevádzkovateľovi. Od zásahu polície skládku papierovo prevádzkuje iná firma.“

Krízový štáb

Po dvoch týždňoch od ukončenia zásahu kriminálky bol na Okresnom úrade zvolaný krízový štáb za prítomnosti hasičov, vojakov, policajtov, Inšpekcie životného prostredia a KCHL. Podľa primátora na krízovom štábe od zástupcu KCHL odznela informácia, že v prípade vznietenia tých nádob z nebezpečným odpadom bude rádius evakuácie 5 kilometrov, čo znamená v podstate celý Hlohovec až po leopoldovskú väznicu. Čo je veľké riziko a na prípadnú evakuáciu vzhľadom na terén a premávku v meste a do mesta (dopravné kapacity) bude značne náročná úloha.

Počas uvedeného zvolaného krízového štábu ďalej primátor Miroslav Kollár apeloval, „ktorý štátny orgán a kedy zabezpečí uzavretie areálu a stráženie tej kopy s nebezpečným odpadom? Výstup z krízového štábu bol žiaľ taký, že nijaký, že ideme na ministerstvo na odbor krízového riadenia riešiť postup ako ďalej... Preto som oslovil ministerku vnútra aj ministra životného prostredia. Zároveň sa ešte v ten týždeň podarilo počas prebiehajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prostredníctvom poslanca Slobodu, v rámci hodiny otázok, položiť otázku ministerke vnútra aj ministrovi vnútra, ako budú postupovať ďalej. V rámci hodiny otázok ministerka vnútra vystúpila a odpovedala, že by chceli mať situáciu vyriešenú do letných mesiacov. Nasledujúci deň som absolvoval stretnutie s ministrom životného prostredia. My od začiatku musíme chrániť záujmy mesta, aby sa nestalo, že bude mať niekto ambíciu hodiť celú likvidáciu tejto ekologickej záťaže na nás, ako na vlastníkov pozemkov. S týmto som bol aj u ministra.“ Ďalej ako poskytol stanovisko M. Kollár, na žiadosť ministra životného prostredia sa rozhodol bližšie nerozoberať informácie ktoré na tomto stretnutí odzneli. „Budem sledovať, či zvolia ten postup, na ktorom sme sa dohodli,“ dodal k stretnutiu. „Taktiež sme zvolali stretnutie vlastníkov pozemkov, keďže aj my sme jedným z vlastníkov. Stretnutia sa zúčastnili aj starostovia okolitých obcí, ktorí na krízový štáb neboli pozvaní,“ pokračoval v opise situácie primátor. Je posledný júlový deň a štátne orgány začali konať na skládke Vlčie hory.

Čo sa deje na skládke dnes?

Koncom leta napokon štátne orgány vyhodnotili situáciu s barelmi plnými tekutého nebezpečného odpadu ako rizikovú a po zásahu hasičov rozmiestnili tieto barely po areáli tak, aby neboli na jednej kope a eliminovali riziko úniku nebezpečných látok. Neuvedomili si však pri tom fakt, že tým zatarasili prístupovú cestu k retenčnej nádrži, kde sa zhromažďuje presakujúca voda zo skládky komunálneho odpadu a keďže po výdatných búrkach hrozilo jej preliatie a cez prekážku v podobe barelov sa nedalo k nádrži dostať a vodu prečerpávať, museli byť tieto barely popresúvané ešte raz.

Podľa našich informácií sa v tejto chvíli čaká na to, aby zodpovedné štátne orgány – podľa všetkého okresný úrad a ministerstvo vnútra zabezpečili odvoz a likvidáciu tohto nebezpečného odpadu, čo nebude lacná záležitosť.

Okrem toho prebieha vyhodnocovanie zozbieraných dôkazov. V závislosti od týchto zistení sa dá predpokladať vznesenie konkrétnych obvinení. Aký to však bude mať vplyv na ďalší osud samotného areálu v tejto chvíli nevedno.

Ide o budúci kšeft s odstraňovaním envirozáťaží?

Ako vlastne funguje skládka, kde narábajú firmy s odpadom a uskladňujú ho, ako prevádzkujú tento proces najmä s ohľadom na obyvateľstvo a životné prostredie doteraz nie je podrobne známe. Skládka sa nachádza aj na pozemkoch mesta a tak je logické, že mesto má v záujme riešiť tento environmentálny problém a chrániť obyvateľov pred podozrivými operáciami a vzťahmi medzi spoločnosťami, ktoré majú na skládke prevádzku.

Doteraz napriek snahe vedenia mesta a primátora (ani po prvej razii) a následne aj ďalších štátnych orgánov (okresný úrad, Slovenská inšpekcia životného prostredia) nedošlo k uzavretiu areálu a tak hrozba na Hlohovčanov číha naďalej. Okrem toho podiel na súčasnom stave majú aj štátne orgány pre svoj alibizmus v minulých rokoch, nečinnosť či pre nedodržiavanie legislatívy v rámci životného prostredia. Zostáva veriť, že po prebudení niektorých z týchto orgánoch v poslednom roku – dvoch a po tejto druhej policajnej razii už štátne orgány zabezpečia uzatvorenie areálu a likvidáciu environmentálnej záťaže, ktorá tam zostala po nezodpovednom prevádzkovateľovi.

Lebo zodpovednosť za rekultiváciu nesie predovšetkým prevádzkovateľ. Po opakovaných majetkových presunoch však dnes už ťažko možno očakávať, že sa nájde reálny vlastník skládky, ktorý by sa podieľal na jej uzatvorení. Alebo sa skládka Vlčie hory stane v budúcnosti predmetom špekulácií so štátnymi peniazmi na likvidáciu environmentálnych záťaží?

Napíšte komentár

návrat hore

Fraštacké noviny

  • Dvojtýždenník o živote v Hlohovci a okolí.

  Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek rozmnožovanie časti alebo celku textov, fotografií akýmkoľvek spôsobom bez súhlasu vydavateľa je zakázané.

Kontakt: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.